Slovenska Narodna Strana
Ekvivalent daleko većoj i opasnijoj srpskoj radikalnoj stranci, konglomerat političkog otpada u našoj opštini, svi oni koji su u politici propali, oni koje čak ni socialdemorkratija nije htela da primi,osnovali su ovog zombija. Pored pastoralnih i već u lokalnim legendama opevanih likova kao Juraj Červenak, Michal Spevak, Groškar - ondrej stupavski, Miroslav Kopčok ( rođeni brat našeg ministra za turizam Ljuboslave Štrba ) u ovoj stranci se skoro niko drugi nemože naći, možda poneki maloumni ( low IQ ) građanin naše opštine. Idejni i duhovni vođa ove stranke je čovek iz senke Rastislav Struhar, čovek čija su usta puna slovačkog nacionalizma i lokal patriotizma a čija dela su upravo suprotna onom šta govori. Jer šta god on govorio o napretku B. Petrovcu on na tom istom nije ništa doprineo.Svoju političku platformu sakrivaju kao zmija noge, možda zato što je ni nemaju, ako je ideologija srpske radikalne stranke ideja krvi i tla njihov slovački pandan verovatno ima nešto kao, slanine i piva u duhu slovačkog " kurčevizma " . Ako su izdanak gornjih slovačkih LOW IQ ( Slota i comp. ) onda valjda slede njihov slogan, Česima Tatre a Slovacima more, te shodno tome kao najjužniji i samim tim najbliži tom isto moru imaju ulogu izvidnice u nekom budućem pohodu slovaka na more....hm sad mi padne nešto na pamet,ko pregovara u ime EU sa crnogorcima ? zavera ? da li ćemo čuti opet neku mudrost tipa Dobrice Ćosića o dobrovoljnom preseljenju naroda ?
Trenutno su u koaliciji " sile mraka " SPS, SRS, G17+,imaju potpredsednika opštine.... u okviru koalicionog sporazuma glasovi za radna mesta dobili su ministra za turizam rođenu sestru Miroslava Kopčoka,njihovog jastreba. Imaju dva odbornika u skupštini opštine. Glasove dobijaju na paprikaš i pivo, kao i na neiformovanost naših vremešnih sugrađana ( babe i dede ) koji nemaju pojma ali kad čuju prefiks " slovački " glasuju automatski.
Nemaju političku budućnost najviše zbog njih samih tj zbog toga ko su njihovi vodeći ljudi, sve moj do mojega....
Evo posle malo googlovanja našao sam njihov program, njihovu ideologiju, njihove političke uzore prevashodno Jozef Tiso....što bi rekli njihov LIK I DELO, kao i komentare o njihovom političkom delovanju koji se mogu naći po raznim slovačkim forumima. treba naglasiti da lokalna SNS ima isto ime i odlične kontakte sa ovim likovima, o finansiranju nisam informisan ali potrudiću se da saznam.....
SNS ideolog je Jozef Tiso slovačka verzija Ante Pavelića koji je usko sarađivao sa Hitlerom, i koji je imao nameru "dobrovoljnog preseljenja naroda" ( nije originalna glupost od Dobrice Ćosića.... hm usput, znate li kako se Italijanski kaže Dobrica? Benitto ) svi slovaci u jednoj državi.
Da li taj isti program imaju i naši lokalni SNS? Da li to znači da imaju u planu da Slovake isele iz Vojvodine zajedno sa njihovim koalicionim partnerima SRS?
Ale z narodneho, krestanskeho a socialneho SNS nikdy neupustila.
Kresťanstvo zastaralo a čpie z vás nacionálny socializmus!
Ine strany su raz stred, raz lavica, raz pravica (HZDS, SF, Smer,..), a proti tomuto je SNS.
Ste priezračný ako sklo. SNS je len za slovenskú zlodejinu. Len slovenská buržoázia môže kradnúť. Slovenský plebs musí byť vykorisťovaný, rozumej, okrádaný len slovenskými zbohatlíkmi. Hnus a nacionalizmus. O tom ako chodí svet, nemáte dunstu. Snívať o 1000 ročnom Slovensku sa nedá nazvať inak ako nepochoppenie pre sprostosť. Zbavte sa slotizmu lebo zmrznete na pol ceste!
Noze povedz, koho ty ides volit. Chytil si sa do pasce. Kritizujes co volim ja a vlastenci. |vlastenec|
Čo ťa je do toho? Pasca si sám! Ja kritizujem zatuchnutý, nacionalistický, rasistický a protivlastenecký program SNS. Ak ju ideš voliť mám ti vyjadrovať svoje sympatie??|Peter|
Slota bol demokraticky zvoleny za predsedu SNS, dokonca z prieskumov vyplyva, ze vela ludi voli SNS aj kvoli Slotovi.
Aj Hitler bol demokraticky zvolený a čo to dokazuje? Nemecké komplexy mali byť vyriešené cez tohto krikľúňa, fanatika a potkana, ktorý vsadil na nacionalizmus až nacionálny socializmus, robotnícu NSDAP, červenú farbu na zástavách, oslovanie "genosse" - súdruh a čo z toho ? Hanba na 100 rokov. Ešte dnes sa Nemci sťažujú, keď mládež na Západe pokrikuje po nemeckej mládeži "Hitler".
Prave vdaka Slotovi ma SNS 7-10%. Bez zlucenia dvoch najsilnejsich vlasteneckych stran by SNS mala tolko ako v minulych volbach.
Arogancia je vlastnosť cenená u vojakov. postav vojaka alebo farára do vedenia štátu a potom sa modli. Z dlhodobého pohľadu čakaj katastrofu!
Tiso nikoho nezavrazdil, prave naopak, SR zastavila transporty po spravach o vrazdeni.
|vlastenec|
Nevlastenecký vlastenec, Veľký Potkan nazval Tisa opovržlivo "slovenským farárikom" , keď dokonca ponúkal za každého vyvezeného žida istý obnos v ríšskych markách, ktoré boli aj vyplatené. Čo už viac dodať k tvojej zadubenosti? |Peter|
Madarov za Uhorska nam pomohli porazit velmoci, preto sme sa vymanili z utlaku. Proti N.risi nas nechali napospas.|vlastenec|
Keby bol Tiso štátnikom európskeho formátu, pochopil by, že tento neľudský systém - nemecký fašizmus - nemôže mať dlhého trvania. Dočasnosť Svätej inkvizície mu to mala vnuknúť. Opakujem : Prežili sme 1000 rokov pod Maďarmi. Samotní Maďari z južného Slovenska to možno potvrdia, že sa rozvíjali na našom území slobodnejšie ako Maďari na terajšom území Maďarska (je to vždy tak v provincii slobodnejšia ako na materskom území, to je zákonitá vec ak by SNS naštudovali národnostnú otázku) |Peter|
Stale si nenapisal, ako sme mali porazit Nemcov.|vlastenec|
Kto tu hovoril o porážke Nemcov? Hovoril som, že by to bola samovražda. Ak sme prežili 4 roky 1000-ročnú spoločnosť s Maďarmi, potom Potkanovu 1000-ročnú ríšu by sme prežili aj s bodákom v chrbte! |Peter|
O vrazdeni nevedel ani Benes, ani viaceri spolupracovnici Hitlera, tak ako mal o tom vediet Tiso? |vlastenec|Tento prepytujem "katolík" predal občanov vlastného štátu a pritom sa mu o to nikto neprosil ani nežiadal. Výpoveď utečencov z Osvienčimu, ako si prečítal dolu neurobila na neho žiadny dojem! Keď mu ukazovali na procese hromady mŕtvol, obhajca ho presvedčoval aby prejavil aspoň minimálnu účasť. Tiso odmietol, lebo to by vraj znamenalo, že ho zlomili. Dá sa tomu vôbec rozumieť, že išlo o kresťana, štátnika a vlastenca, ktorý za nič nemohol a v B.Bystrici pri v
Tento prepytujem "katolík" predal občanov vlastného štátu a pritom sa mu o to nikto neprosil ani nežiadal. Výpoveď utečencov z Osvienčimu, ako si prečítal dolu neurobila na neho žiadny dojem! Keď mu ukazovali na procese hromady mŕtvol, obhajca ho presvedčoval aby prejavil aspoň minimálnu účasť. Tiso odmietol, lebo to by vraj znamenalo, že ho zlomili. Dá sa tomu vôbec rozumieť, že išlo o kresťana, štátnika a vlastenca, ktorý za nič nemohol a v B.Bystrici pri v
LIK i DELO ideologa SNS ...........
Středoevropské politické studie roč. VI, č. 2-3, s. 263-275 Central European Political Studies Review Vol. VI, Number 2-3, pp. 263-275 Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity v Brně ISSN 1212-7817 Tisova koncepcia národa. Spor univerzálneho humanizmu a národného partikularizmu Igor Jašurek Abstract: Tiso's concept of nation. The struggle between universalistic humanism and national particularism The author attempted to present the concept of the nation of the most influential person of the Slovak wartime state, President and ideologist Josef Tiso, as the clash between universal humanistic values, as presented by Christianity, and particularistic national interests. Such an approach is important not only from the perspective of avoiding a mere description of the concept of analysis but most significantly for its importance of understanding theoretical ambiguities which had fatal consequences in reality. He also uses some of the most known theoreticians in the field for the critique of their approaches. Keywords: nation, nationalism, ideology, particularism, universalismÚvod V rokoch 1939-1945, ktorých sa dotýka predkladaná analýza, bol Jozef Tiso prezidentom Slovenskej republiky a s spolu so Štefan Polakovič aj jej hlavným ideológom. Naviac, v osobe Jozefa Tisu sa spájali tri funkcie, ktoré mali zásadný vplyv na formovanie národnoštátnej ideológie. Kňaz – teológ, politik – prezident a predseda jedinej legálnej strany, t.j. najvyšší predstaviteľ štátu a strany a teoretik nacionalizmu – popredný ideológ sú atribúty, ktoré z neho robili najvyššieho duchovného, politického a ideového predstaviteľa (vodcu) a mali zásadný vplyv aj na utváranie jeho predstáv o národe a nacionalizme. Preto jeho názorové hľadiská v tejto oblasti mali zásadný teoretický význam s dopadom aj na široké sféry spoločenského a politického života v štáte. Jeho náhľady sa stali zdrojom inšpirácie ale aj kritiky.
Osoby Tisu teológa a teoretika nacionalizmu sa do značnej miery prekrývajú. Ako novotomisita chápe katolicizmus nielen ako vieroučnú náuku, ale zároveň aj ako fundamentálnu súčasť koncepcie národa a nacionalizmu. To znamená spája tu náboženský element s ideológiou, t.j. elementom politickým.
V Tisovej koncepcii je národ „predovšetkým duchovným spoločenstvom", z čoho logicky vyplýva, že „národ sa môže udržať len duchovnými silami. (Polakovič 1941: 9) To sú sily, ktoré vychádzajú z tradície, ktorá má v Tisovej koncepcii výrazný kultúrny, náboženský, a teda morálny význam. Zabezpečuje kontinuitu národného života od mýtických počiatkov až po súčasnosť, uchovávanie hodnôt a správne smerovanie národného spoločenstva. Prirodzeným spojivom medzi minulosťou a dobovým národným životom bola katolícka tradícia vychádzajúca z pevných historických základov.
264 Středoevropské politické studie roč. VI, č. 2-3, s. 263-275 Central European Political Studies Review Vol. VI, Number 2-3, pp. 263-275 Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity v Brně ISSN 1212-7817Konfesionálna príslušnosť vytvára morálnu bázu národnej identity, je jej morálnym imperatívom. Národná a konfesionálna identita sú inherentnou súčasťou každého jednotlivca a majú vytvárať organickú jednotu osobnosti. Slovenský nacionalizmus je pevne previazaný s katolicizmom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou národnej ideológie. Jedným z hlavných postulátov Tisovej koncepcie, ktorý je v podstate charakteristickým rysom slovenského nacionalizmu v krátkom období vojnovej Slovenskej republiky, je syntéza partikulárnej idey nacionalizmu s univerzalistickými princípmi katolicizmu.
V prípade J. Tisa oponujeme predovšetkým dvomi hlavnými argumentmi. Po prvé, opäť musíme zdôrazniť, že kresťanský univerzalizmus je podmienený partikulárnym nacionalizmom, čo vedie k výrazne determinovanému humanizmu, nielen v Tisovej koncepcii. Navyše integrácia celého národného spoločenstva v záujme homogenizácie priviedla Tisa k totalitarizmu hoci vystavanom na princípoch katolícizmu. Nárok na kultúrnu homogenizáciu, ktorý vznáša zrejme každý nacionalizmus, však v Tisovom hesle „jednota, reči, kultúry, jednota rozumu, jednota, vôle, jednota citov" (Polakovič 1941: 83) nevyjadruje evolučný proces v ktorom sa Ruritánci integrujú do majoritnej megalomanskej spoločnosti. (Gellner 1993) Je to skôr kultúrna revolúcia, ktorá vedie k čo najrýchlejšiemu odstráneniu (nenásilnou cestou nepredstaviteľné) tých prvkov a symbolov spoločenského života, ktoré nie sú súčasťou kultúrnohistorickej tradície majoritného etnického spoločenstva.Tiso sledujúc odveký sen všetkých nacionalistov o zhodnosti etnickej a národnej jednotky a prirodzenoprávny nárok na čistotu etnického spoločenstva ide vo svojich úvahách ešte ďalej, keď požaduje upravenie etnických hraníc prostredníctvom premiestňovania obyvateľstva: „Bola by to taká etnická komasácia, ktorá by mohla mať aspoň také blahodarné účinky na poli medzinárodnom, ako taká obyčajná komasácia v tej najmenšej dedinke. Veríme, že toto usporiadanie Európy bude sa diať na základe zásady rovnoprávnosti a národnej integrity." (Polakovič 1941: 180)
V Tisových predstavách je národná identita večnou a nemennou ľudskou prirodzenosťou, ktorú neoslabí časový ani geografický odstup a najväčším snom príslušníka každého národa v cudzine je podľa nacionalistického ideálu návrat ku koreňom svojich predkov, s ktorými je bytostne a nemenne spojení. Preto a priori odmieta pripustiť, že by mohol existovať aj odlišný postoj ako úprimná túžba návratu na rodnú hrudu. V jeho niekedy naivnom, zidealizovanom (hoci často nemožno vylúčiť ani chladnú politickú kalkuláciu) a obmedzenom chápaní postoja k národovectvu im vlastne pomáhajú túto ich odvekú túžbu naplniť. Konajú tak v dobrej viere, že ich postoj je v najlepšom súlade zo zásadami humanizmu. O nebezpečných následok takéhoto uvažovania sa nemusíme podrobnejšie rozpisovať. Tragická história etnických presunov a čistiek je dostatočným dôkazom neakceptovateľnosti podobných úvah. Na druhej strane je veľmi dobre zdokumentované, že „takáto etnická komasácia" mala v prípade deportácií obyvateľov židovského pôvodu obzvlášť tragické následky. Mieru previnenia slovenských štátnych orgánov neznižuje ani nevedomosť o pravom pozadí najväčšej genocídy minulého storočia. Slovenský podiel na tomto zločine alebo legitimizácia konania slovenských štátnych orgánov je do značnej miery obsiahnutá už v Tisových eufemistických úvahách o etnickej komasácii !
Protirečivo môžu pôsobiť aj Tisove názory na konfesionálne delenie národa. Tvrdí, že „národ nie je rozdelený na katolíkov a evanielikov[sic.]." (Polakovič 1941: 11) Avšak pri inej príležitosti, keď sa vyjadruje o nutnosti mobilizácie do národnej práce, tvrdí, že je možná „i pri rozdelení národa na katolíkov a evanjelikov, vysvitá z totožnosti zásad oboch vyznaní pre základné podmienky národného a štátneho života." (Polakovič 1941: 44)
V prvom prípade možno poukazuje na fakt, že konfesionálne rozdiely nenarušia jednotu národa a preto by azda mohli byť nie len prijateľné ale aj legitímne. Tiso si bol dobre vedomí prínosu evanjelickej inteligencie v národno-emancipačnom období 19. storočia, najmä pokiaľ išlo o osobu Štúra. (Polakovič 1941: 44) Romantický nacionalizmus 19. storočia, nevyhnutne spätý s evanjelickou inteligenciou, bol bezpochyby ideovou základňou ľudáckeho hnutia. Takže apriórne
271 Středoevropské politické studie roč. VI, č. 2-3, s. 263-275 Central European Political Studies Review Vol. VI, Number 2-3, pp. 263-275 Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity v Brně ISSN 1212-7817
odmietnutie evanjelikov ako osobitnej sociálnej a konfesionálnej vrstvy by bolo prakticky nemožné a zrejme by sa stretlo so širším odporom nielen zo strany evanjelikov. Vzťah oboch dominantných cirkví však rozhodne nemožno charakterizovať ako nekonfliktný. Práve naopak, rivalita oboch cirkví bola veľmi dobre známa už z obdobia prvej ČSR, napriek spoločnému politickému postupu oboch národných strán v rámci autonomistického bloku. Ich vzájomný antagonistický vzťah sa prehĺbil po vyhlásení autonómie, keď bola evanjelická SNS rozpustená spolu s ostatnými stranami. Preto je možné usudzovať, že v Tisovej koncepcii bolo potrebné prekonať na dosiahnutie absolútnej národnej jednoty aj konfesionálne delenie národa. Hoci táto otázka je pre nás nedoriešenou, vnútorné protirečenie aj v tejto otázke zostáva nemenný fakt, ako jeden z charakteristických rysov Tisovej koncepcie národa a nacionalizmu. Je možné konštatovať, že organická jednota národa je narušená práve v bode, kde by sa z pohľadu Tisovej koncepcie dala snáď najviac očakávať. Preto na miestach, kde konfesionálne delenie narúša posvätnú národnú jednotu Tiso uprednostňuje termín katolicizmus pred kresťanstvom.
274 Středoevropské politické studie roč. VI, č. 2-3, s. 263-275 Central European Political Studies Review Vol. VI, Number 2-3, pp. 263-275 Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity v Brně ISSN 1212-7817
274 Středoevropské politické studie roč. VI, č. 2-3, s. 263-275 Central European Political Studies Review Vol. VI, Number 2-3, pp. 263-275 Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity v Brně ISSN 1212-7817 Literatúra Anderson, B. (1991): Imagined communities, London: Verso. Bakoš, V. (1995): Z Dejín Politického Myslenia na Slovensku, Bratislava: [s. n.]. Gellner, E. (1993): Národy a nacionalizmus, Praha: Hříbal. Chmel, R. ed., (1997): Slovenská otázka v 20. storočí, Bratislava: Kaligram. Polakovič, Š. (1941): Tisova náuka, Bratislava: [s.n.]. Filozofický sborník, Turčiansky Sv. Martin: č.3, 1943. Filozofia. Bratislava: č.1, 1992. Filozofia. Bratislava: č.7, 1994. Filozofia. Bratislava: č.3, 1998. Filozofia. Bratislava: č.1, 2001. 275
0 komentárov:
Zverejnenie komentára