|  Zotrety Blog Paule Trebatickej
Hajde. Srbsko. Báčsky Petrovec. 4 dni. V neznámej rodine. V neznámej krajine. Neznámej dedine. Neznámej škole. Neznámom prostredí. Na výmennom pobyte. Bála som sa. Kam sa dostanem. Do akej rodiny. Ako to tam vydržím. Ako to bude vyzerať.
Tešila som sa. Bola som zvedavá. Kam sa dostanem. Do akej rodiny. Ako to tam bude vyzerať.
Cesta. Dlhá. Únavná. 9 a pol hodiny. Veď čo by ujo šofér neblúdil v Maďarsku asi hodinu.
Prvý šok z krajiny:
Iné. Úplne. Ako u nás. Všetko ošarpané. Špinavé. Všade samá rovina. Žiadne kopce. Hory. Dediny malé. Opustené. Špinavé. Ošarpané. Na každom dvore sliepky a traktor. Všade autá ako spred 20 rokov. Potraviny drahé a s obalmi ako s lidlu. Obchody takmer žiadne. Hrozné niečo.
Iné. Úplne. Ako u nás. Dediny s pekárňami na každej ulici. Obyvateľmi jazdiacich väčšinou na bicykloch. Obchody otvorené do deviatej/ pol desiatej.
Rodina. Super. Jedna z najlepších. Ako jediná som dostala vreckové, každý deň desiatu, na výlety stravu a raňajky, obedy a večere. Keď sme nestíhali, aj na aute nás odviezli.
"Sestra".
Výborne sme si rozumeli. Veľmi podobná. Mne. Milina.
Škola. Školský systém. Úplne iné ako u nás. Takmer vo všetkom. Neprezúvajú sa. Cez prestávky môžu chodiť domov alebo fajčiť pred školou. Nosia so sebou veľkú triednu knihu kam chcú. Učia sa naše učivo zo ZŠ a to sú gymnázium. V bufete kreslá, televízor a asi 20 druhov pečiva a mliečnych výrobkov. A vyučovanie začína už o pol ôsmej.
Všetko iné.
Hneď ako sme išli domov od školy sme havarovali. Do auta za nami. Krásny začiatok.
Na výlete v Belehrade sme jazdili v protismere, zmokli sme a nič nekúpili, lebo tam nič nemali.
Do kláštorov sa nám nechcelo ísť, lebo pršalo a bola fest veľká zima.
U Čepsiho. Tam ste nás zastihli najčastejšie. S čokoládou. Za 55 dinárov. :)
Prehliadka Petrovca. Starosta obce nás (po slovensky) privítal na obecnom úrade. A pozval na občerstvenie. Matica slovenská. Slovenská knižnica.
Výstava petrovských žien. Evanjelický kostol. No a škola samozrejme.
Lúčenie. Profesorka hovorila, že sme boli prvá skupina ktorá neplakala. No neviem čím to bude... :(
A cesta späť. Rýchla. Len 8 hodín. V noci. Cez Maďarsko po diaľnici. A šťastný návrat home.
Viem. Celé som to opísala nejak pesimisticky. Ale celé mi to tak pripadalo.
Všetkým. Možno to bolo aj tým stále upršaným počasím a zimou. :(
Ale bolo fajn. :D
Slovenské gymnázium Jána Kollára v Báčšskom Petrovci.
Všetci tam chodia na bicykloch. Aj do školy.
Čepsi. Náš "druhý domov." :D
Múzeum letectva v Belehrade.
Ja, Barbarka, Filip a Natálka. Takto vyzerala naša prehliadka múzea. :)
Ďalšie lietadlo do zbierky.;) 
Avion 
Obyvateľ Belehradu. :) 
Akože vôbec sme nešli do protismeru a nezablokovali celú dopravu. Nieee. :D 
Pekáreň. Na každom rohu boli. A to mňam pečivo. Hmmm. :) 
Kto mi to preloží je vážne macher. :D 
Výhľad na Belehrad z mestského hradu. 
Dievčatko zbierajúce gaštany. :) 
Hrad. Mala som tu aj fotky mojej rodinky, ale radšej, kvôli určitým veciam ich sťahujem. :( Paula Trebatická., pondelok 15. októbra 2007 21:35 http://trebaticka.blog.sme.sk/ | 
0 komentárov:
Zverejnenie komentára